Tento článok začínam históriou nášho mesta
Kedysi dávno chudobný pastier pod vrchom Glanzenberg pásol ovečky. Ako tak sedel a pískal na píšťalke, uvidel na neďalekej skale vyhrievať sa dve jašterice. Nič by na tom nebolo čudné, keby jedna nebola posypaná strieborným a druhá zlatým prachom. Prekvapený pastier prerušil hru a vykročil k jaštericiam, aby ich chytil.
Tie však boli rýchlejšie a ukryli sa pod skalu. Pastier skalu odvalil a v tej chvíli ho oslepil jagot striebornej a zlatej rudy. Správa o pastierovom objave sa rýchlo šírila po krajine a pod Glanzeberg začali začali prichádzať hľadači pokladov zo širokého okolia. Úspešné nálezy zlatej a striebornej rudy a túžba zbohatnúť lákali do tohto kraja pod Sitnom ďalších odvážlivcov, ktorí sa tu usadili a založili osadu, z ktorej po dramatickom vývoji vzniklo mesto Banská Štiavnica, Toľko hovorí stará legenda. Koľko pravdy je n vej, nevedno. Ale zlatá a strieborná jašterička sa dodnes vyhrievajú na banskoštiavnickom mestskom erbe, ako aj na našej hasičskej zástave z roku 1873.
Je však nesporné, že základ mesta Banská Štiavnica – banícku osadu – založili Slovania. Skúmanie najstarších dejín Banskej Štiavnice naráža na mnohé ťažkosti hlavne pre nedostatok písomných dokladov, ktoré boli čiastočne zničené počas tatárskeho vpádu a pri ďalších pohromách a katastrofách, ktoré naše mesto počas jeho vývoja stále sprevádzali.
Kruhová vosková pečať s textom „ S ( Sigillum ) civium de Schemnitz „ na listine z roku 1275 ( dnes sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti ) však dáva tušiť , že už v tomto období banícka osada bola povýšená na mesto. V roku 1453 bolo mesto povýšené na slobodné kráľovské mesto.
V roku 1442 vtrhol do Banskej Štiavnice jágerský biskup Šimon Rozgoň so svojim vojskom, aby sa pomstil jej obyvateľom za vernosť panovníkovi. Mnoho ľudí vyvraždil a mesto v y p á l i l. O rok neskôr postihlo Štiavnicu ďalšie nešťastie – z e m e t r a s e n i e, ktoré malo katastrfálne následky Za obeť mu padla prevažná časť obytných a hospodárskych budov, zničené boli dobývacie priestory, ale aj pôvodné, mimoriadne cenné písomné dokumenty.
Banská Štiavnica bola už od 16. storočia navýznamnejším banským mestom na Slovensku. V 18. storočí malo mesto 25 000 obyvateľov a bola tretím najväčším mestom v Uhorsku.
Začiatkom 18. storočia hrozilo narušenie pokoja vojskami Františka Rákoczyho II. V dôsledku vojenských nepokojov a následného nedostatku potravín a hladu vypukol v roku 1710 m o r. Morová rana tvrdo zasiahla zasiahla mesto a vyžiadala si krutú daň smrť 6.000 obyvateľov !!!
Požiare a pohromy sa premietli aj do 21 storočia a máme ich zmapované.
Nie je priestor na ich uvedenie, ale mám pripravenú v rukopise knihu 135. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štiavnici a tam budú uverejnené všetky požiare a živelné pohromy.
S Vašim dovolením trochu už známej histórie našej hasičskej a preto sú na mieste slová „ opakovanie je matka múdrosti „. Dlhým a zložitým vývojom prešla požiarna ochrana na území dnešného Slovenska. Tak ako živelne vznikali požiare, aj prevencia, aj zásahy proti požiarom boli až do posledných storočí viac-menej živelné. To postupne viedlo hlavne v mestách mestské magistráty k myšlienke hľadať spôsob, ako sa proti tomuto živlu brániť. Boj proti požiarom sa potom obyčajne organizoval tak, že privilegované postavenie v tejto súvislosti dostávali cechy. Cechy mali samosprávne právo na hasenie ohňa v obvode celého mesta aj nášho mesta Banská Štiavnica. Pri požiari sa však museli aktívne zapájať aj ostatní občania stojaci mimo cechov. Už od 16. storočia sú známe prvé požiarno – poplachové štatúty, v ktorých sú konkrétne povinnosti cechov i ostatného občianstva v súvislosti s bojom proti požiarom.
Tak ako patrí čestné miesto Banskej Štiavnici v súvislosti s prvými požiarno – policajnými štatútmi, pozoruhodný je aj prínos tohto mesta pri vývoji hasiacich zariadení. Roku 1738 požiadala mestská rada v Banskej Štiavnici Jozefa Karola Hella ( 1713 – 1785 ), aby zostrojil pre mesto požiarnu striekačku. Tento vynikajúci konštruktér vodočerpacích banských zariadení v tom istom roku túto striekačku zhotovil. Zachovali sa o nej aj podrobné plány a rozpočet, podľa ktorého výroba stála 1187 floénov. Bol to nový a dovtedy nepoužívaný typ veľmi výkonnej a súčasne pohyblivej striekačky. Prvé dobrovoľné hasičské zbory začínajú na Slovensku vznikať v polovic19. Storočia. V rokoch 1847 – 1870 vzniklo prvých 7 zborov: najprv v Prešove (1847), Spišských Vlachoch (1863), v Bratislave a Nedanovciach (1867), v Trnave (1868), v Nitre (1869) a konečne závodný hasičský zbor v Bošanoch (1870). Podľa doterajších výskumov patrí Banskej Štiavnici opäť veľmi čestné miesto aj v tomto ohľade. Dobrovoľný hasičský zbor v tomto meste bol založený 24. júla 1873 a bol to v poradí osemnásty dobrovoľný hasičský zbor na Slovensku.
Náhľad fotografií zo zložky Zakladajúci členovia DHZ Banská Štiavnica rok 1873
